VEČER AUTENTICKÉHO FOLKLÓRU / ČIERNY BALOG

Popis podujatia

Účinkujú:

Folklórna skupina Kýčera
Ľudová hudba Nátura
Heligonkári z Čierneho Balogu
Vznik Folklórnej skupiny Kýčera iniciovala Matica slovenská v roku 1933 a jej zakladateľom bol p. Gajdoš – miestny učitel’. V roku 1935 vystupovali na Hradčanoch, kde ich prijal prezident Beneš a v roku 1946 na Devíne – Slovenské dni… Skupina systematicky začala pracovat’ v roku 1968 pod vedením Slavomíra Auxta. Pravidelne účinkovala na rôznych podujatiach obce ako i na významných folklórnych festivaloch – Východná, Detva. Strážnica, Heľpa. Zúčastnila sa na celoštátnych prehliadkach folklórnych skupín v Žiline – NOSITELIA TRADÍCIÍ v rokoch 1988, 1991, 1994, 2003. Vystupovala aj v zahraničí – Juhoslávia 1988, 1992, Mad’arsko 1991, 1992, 1993, Francúzsko 1994, Anglicko 1996.
Kolektív folklórnej skupiny tvoria zástupcovia všetkých vekových kategórií, ktorým učarila krása l’udovej piesne a tanca. Vo svojom voľnom čase sa venujú hľadaniu a uchovávaniu folklórnych tradícií ľudu od Čierneho Hrona. S folklórnou skupinou od roku 1968 spolupracovala ľudová hudba Júliusa Bartoša – Šuka, ktorá s nimi znášala všetky starosti i radosti. Teraz ich žezlo prebrala ľudová hudba Kalo-parno (čierno-bieli). Do kmeňového repertoára skupiny patria v súčasnej dobe zvykoslovné pásma a tance: Vrchovô, Odzemok, Koleso, Zbojník, Fašang, Tance mladých, Medved’ku, Svadba, Rátung. Od roku 1989 folklórna skupina pracovala pod vedením Pavla Ťažkého a Pavla Štulrajtera.
Kýčera to je nielen názov vrchu
Kýčera-y, Kýčer-a, – význam názvu je totožný. Rozdiel je daný nárečím. V zemepisnom atlase ich nájdeme predovšetkým ako názvy vrchov po celom Slovensku. Najviac ich je v rozsiahlej horskej skupine Malej Fatry, s najvyšším vrchom Hnilická Kýčera (1 218 m.n.m.). Tvar a trávnatý porast týchto charakteristických vrchov zrejme inšpiroval nielen na Čiernom Balogu, ale do svojho názvu si ho dali aj ďalšie folklórne skupiny a súbory na Slovensku.
Ľudová hudba Nátura vznikla roku 2003. Od začiatku to bola hudba 4 členov, neskôr – až do dnešných čias má 5 muzikantov v zložení: primáši Peter Pančík a Marián Giertl, akordeón – Jozef Pustaj, viola-kontra – Roman Harvan, kontrabas – Miro Pokoš. Základom repertoáru boli ľudové piesne z Čierneho Balogu, Podpoľania, Horehronia, neskôr aj z východného a západného Slovenska a v neposlednom rade cigánske piesne. Od svojho vzniku ĽH spolupracuje s Fsk Kýčera, DFsk Malá Kýčera z Čierneho Balogu, s Fsk Čierťaž z Nemeckej.

ĽH nahrala aj CD s Fsk Čierťaž a so spreváckou skupinou z Heľpy. S vyššie uvedenými telesami sa pravidelne zúčastňuje folklórnych festivalov v Heľpe, Východnej, Detve a na iných miestach Slovenska. Hudba má za sebou aj účinkovanie v zahraničí – Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Česká republika, doprevádzala aj krajanský súbor Nadeja z Paríža. Okrem toho účinkuje na svadbách, rodinných oslavách a samozrejme svojím vystúpením obohatí aj 130. výročie vzniku dychovej hudby v Žikave.

Podujatie sa koná pod záštitou Jána Hrčku, starostu MČ Bratislava – Petržalka, v spolupráci s V. Bajanom, ProFolklorika n.f.